Cedars Of Lebanon - U2

Yesterday I spent asleep
Woke up in my clothes in a dirty heap
Spent the night trying to make a deadline
Squeezing complicated lives into a simple headline

I have your face here in an old Polaroid
Tidying the children’s clothes and toys
You’re smiling back at me, I took the photo from the fridge
Can’t remember what then we did

I haven’t been with a woman, it feels like for years
Thought of you the whole time, your salty tears
This shitty world sometimes produces a rose
The scent of it lingers and then it just goes

Return the call to home

The worst of us are a long drawn out confession
The best of us are geniuses of compression
You say you’re not going to leave the truth alone
I’m here ‘cos I don’t want to go home

Child drinking dirty water from the river bank
Soldier brings oranges he got out from a tank
I’m waiting on the waiter, he’s taking a while to come
Watching the sun go down on Lebanon

Return the call to home

Now I’ve got a head like a lit cigarette
Unholy clouds reflecting in a minaret
You’re so high above me, higher than everyone
Where are you in the Cedars of Lebanon?

Choose your enemies carefully ‘cos they will define you
Make them interesting ‘cos in some ways they will mind you
They’re not there in the beginning but when your story ends
Gonna last with you longer than your friends

Včera som celý deň prespal
zobudil som sa v šatách v kope špiny
celú noc som skúšal stihnúť uzávierku
tlačiac zložité životy do jednoduchých titulkov

Mám tvoju tvár v starom Polaroide,
pekne upratané detské šaty a hračky
usmievaš sa na mňa v pozadí, keď beriem fotku z chladničky
Nemôžem si spomenúť čo sme potom robili.

Nebol som so ženou, zdá sa mi, akoby to boli roky
Neustále myslím na teba, na slanosť tvojich sĺz
Tento posraný svet občas splodí aj ružu,
vôňu, čo pretrváva, no nakoniec tiež neskôr zmizne.

Zavolaj späť domov

Vyčerpávajúca dlhá spoveď, čo z nás je najhoršie,
géniovia zostručňovania toho, čo z nás je najlepšie
vravíš, že neopúšťaš pravdu
ja som tu preto, lebo nechcem ísť domov.

Deti, čo pijú špinavú vodu z nábrežia,
vojak, čo nosí pomaranče, vyberá ich z tanku,
čakajúc na čašníka, zatiaľ čo príde,
sledujem západ slnka nad Libanonom.

Zavolaj späť domov

Mám hlavu, ako ohienok cigarety,
príšerné mraky, odrážajúce sa na mešite,
tak vysoko nado mnou, vyššie než čokoľvek
kde ste, v cédroch Libanonu?

Zavolaj späť domov

Vyber si svojich nepriateľov opatrne,
lebo oni si ťa definujú,
zaujmi ich, pretože si ťa nejakým spôsobom podmania
spočiatku tam akoby niesú, no keď sa tvoj príbeh končí,
zostávajú s tebou dlhšie, ako tvoji priatelia.