Do neznáma - Adam Ďurica

Počkám ešte chvíľu, čo sa bude diať
snáď sa nemusím báť.

Ty mi dávaš zmysel, keď sa zatúlam,
keď už neviem či veriť mám.

Čas tak rýchlo beží, nám dvom ešte viac,
až sa nám tají hlas.

Možno na pár minút, zastaví sa svet,
keď mi budeš chcieť uletieť.

R: Do neznáma do rozliatych snov, kde večnosť sa rozprestiera
Neodchádzaj, nekričím zbohom, veď vieš že ja, to miesto tu pre Teba mám.

Ak sa mi raz stratíš, stopy po nás dvoch,
uvidí aj tak len Boh.

Zoberiem Ti krídla, nedám Ti ich späť,
nebudeš mi môcť uletieť.

R: Do neznáma do rozliatych snov, kde večnosť sa rozprestiera.
Neodchádzaj, nekričím zbohom, veď vieš že ja, to miesto tu pre Teba mám.

B: Veď nebo patrí len anjelom a nám patrí zem, tu pod nebom.
Prosím Ťa len neodchádzaj, neodchádzaj, nie...

R: Do neznáma do rozliatych snov, kde večnosť sa rozprestiera
Neodchádzaj, nekričím zbohom, veď vieš že ja, to miesto tu pre Teba mám.