A Siren's Soliloquy - Alesana

Paralyzed by the beauty of those words
That so delicately drip from this angel of untamed lust
Suddenly I fear the end of my solitude
Once a warrior, poetic shrieks now own my soul

Left behind to fight the ruthless pawns of Eris
Hope will strike her down beneath the blade as she sings for him

Suffering unseen now will be left to burn in her stare
But he no longer fights the torture of her voice
So long forgotten, I am lost in her stare
Mad so clear as she extracts her painful toll
A soul now echoes with the torture of the sirens
...He is hers...

Beautiful whispers leave one so far
Chain these hands of ageless struggle
Rid us of this beloved curse
An epic tale of deceit is given life once more on silver lips so spiteful
Her tongue screams for him
Rid us of this curse

Suffering unseen now will be left to burn in her stare
But he no longer fights the torture of her voice
So long forgotten, I am lost in her stare
Mad so clear as she extracts her painful toll
A soul now echoes with the torture of the sirens
...He is hers...

Set loose so long ago by the foolish whim of Pandora
Phantoms which shall forever prey on mankind's weakness
The grains of time hold no bearing to those eyes
In pale moonlight she sings to the haunted sea
Vile notes seduce old Cerberus to slake unholy thirst

Left behind to fight the ruthless pawns of Eris
Hope will strike her down beneath the blade as she sings for him

Suffering unseen now will be left to burn in her stare
But he no longer fights the torture of her voice
So long forgotten, I am lost in her stare
Mad so clear as she extracts her painful toll
A soul now echoes with the torture of the sirens
...He is hers...

Paralyzovaný krásou tých slov,
ktoré tak delikátne kvapkajú z tohto anjela neskrotnej túžby.
Zrazu sa obávam konca mojej samoty.
Kedysi bojovník, romantické výkriky teraz vlastnia moju dušu.

Zostal vzadu, aby bojoval s nemilosrdnými pešiakmi z Erisu.
Nádej sa stratí pod čepelou, keď bude ona spievať pre neho.

Neslýchané utrpenie ho teraz nechá zožierať sa v jej uprenom pohlade.
Ale on už nebojuje s mučením jej hlasu.
Tak dlho zabudnutý, som stratený v jej uprenom pohlade.
Pomätený tak jasne ako výťažky jej prehnaného zvonenia.
Duša sa teraz ozýva s mučením sirén.
...on je jej...

Nádherné šumy zanechávajú človeka tak ďaleko.
Sieť týchto rúk večného boja.
Zbav nás tohto milovaného prekliatia.
Impozantný príbeh klamstva znovu ožíva na tak nevraživých a strieborných perách.
Jej jazyk na neho kričí.
Zbav nás tohto prekliatia.

Daj volnosť tak dávno bláznivým rozmarom Pandory.
Fantómy, ktorý sa budú navždy živiť ľudskou slabosťou.
Vlákna času držia tie nedosvedčujúce oči.
V bledom mesačnom svite ona spieva k strašidelnému oceánu.
Podlé tóny zvádzajú starého Cerbera k ukújaniu bezbožného smädu.