So Spomienkou - Anathema

Každý deň sa stretávame na mieste smrteľníkov,
kde je veľa bojujúcich a padlých bojovníkov.
Snažia sa prežiť a byť v ochrane,
nikto nečaká, kedy koho tma napadne.
Nie každý si váži svoju chvíľu života
a chce skoncovať s tým, že robil otroka.
Nie každý ma na výber, no verím, že sa dá
zmeniť zo dňa na deň každá chybná sekunda.
No stáva sa, že spravodlivosť padá mimo,
vôbec netuším o akých hovorí sa činoch,
preto trestám sa za moju nevinu,
že som spáchal viacej dobra ako zločinu.
Prečo práve ja musím íst tam,
prosím ešte o tom nesnívam.
Prečo práve ja musím ísť k vám,
ešte je skoro a všetkým tu chýbam.


REF:
Život sa zrazu končí a cesta začína.
Tá cesta nemá koniec, na nej sa nevníma.
Osud sa na prach zmení, ten prach sa rozplýva.
Vo vašich srdciach navždy spomienka ostáva.


Pýtal som sa vždy, bude to takto naveky?
Budú odcházdať len dobrí a opak neriešiť?
Kde je vlastne zákon na stanovenie pravidla
je to osud ale ten sa nikdy nepýta.
Mám určený - svoj krátky dlhý diel,
ale nikdy nedozviem sa, kedy dorazím na cieľ,
neviem sám, čo mi osud prinesie,
či ma položí na zem, či na ruky vynesie.
Raz príjde čas, kedy chlad ma objíme
a budem musieť ísť tam, kde sú duše nevinné.
Vtedy zahalí ma smútok a vidím biely dym,
je to šťastie, u niekoho bolesť cítim,
Vidím plač, ranu v srdci nechanú,
prečo muselo to skončiť práve na drámu,
celý život pred očami v rýchlosti zjaví sa mi,
nedostal som ani šancu, v srdci som stále s vami!


REF 2x:
Život sa zrazu končí a cesta začína.
Tá cesta nemá koniec, na nej sa nevníma.
Osud sa na prach zmení, ten prach sa rozplýva.
Vo vašich srdciach navždy spomienka ostáva.