Seidmannen klatrer opp i tre
finner der jords gamle smerte,
kutter den ned i høstens fred,
med saks skjærer ut dets hjerte.
Eikens løv mot bakken faller,
seidmannen åndene kaller!
Eikens løv mot jorden faller,
seidmannen tryllevers traller!
Løken legges i lintøy ned,
hellige eiketreånden.
Seidmannen sikrer verdens fred;
fruktbarhet, solmakt i hånden!
Eikens løv mot bakken faller,
seidmannen åndene kaller!
Eikens løv mot jorden faller,
seidmannen tryllevers traller!
Der er solens brennende kraft;
der er jordens fruktbare hav;
i seidmannens mektige skaft;
i drottens beåndede stav.
|
|
Čarodejník vylieza na strom,
nachádza starú bolesť sveta,
shadzuje ju cez pokojnú jeseň,
kosákom odrezáva srdce.
Z duba opadá lístie,
čarodejník vyvoláva duchov;
uvädnuté dubové listy na zemi-
čarodejník odrieka zaklínadlo.
Klbko imela mäkko dopadáva
do ľanovej látky-
posvätný duch duba.
Čarodejník zaisťuje mier na svete,
plodnosť,silu slnka v dlani.
Z duba opadá lístie,
čarodejník vyvoláva duchov;
uvädnuté dubové listy na zemi-
čarodejník odrieka zaklínadlo.
Tu je sila slnka,
more úrodnej zeme-
v mocnej palici čarodejníka,
v magickom žezle kráľa.
|