Č1 - Danosť

Počúvaj keď Danosť dáva, slovo slovom prekonáva,
počúvaj jak G-bod ide, nechutí odj*eb sa inde,
osem - chceš o nás vedieť tak poď sem
dva – jedinečná Ružinovská zostava
jeden – štýl zmysel máme v sebe
kto chce je vítaný zbytok do čista

Tuška píše ste zas na muške, v hlavni slová, hlavy ružinovskej,
tvrdé jak transporty armády ruskej , v 68-mom po bajkalskej,
bádam pátram v minulosti, vidím kostry mačiek a nechutnosti,
somrák žobrák žijú v skromnosti, jak zmrd aj dobrák tu nažíva v tichosti.

Chlapci ?? nerobia radi binec, ak si práve nezabíjajú do rakvy klinec,
starci po starenke, starý známy vzorec, niekedy mi to tu pripadá jak veľkí starobinec,
za tie roky nezmenilo sa tu málo, ryba ušľahla popolom, hoc čo sa tu stalo,
stádo strieda stádo a Ružinov je po rokoch, furt v hre ak Nelly Furtado.

Konflikty ostré ak desperádo, granát letí na ex el dorádo,
miestami pustá ak Colorado, ulica po ktorej vyšli sme nahor z jej rádov,
vždy sa budem riadiť jej radou, skončím až z dlhou bradou,
mať len pravých kamarádov a nestihnúť zradiť, zbaviť tých smradov.

Od marodenia....

Od malička vychováva, majvp*čistov pochováva,
tak som chopil vlastné zbrane, za Ružinov vstanem splaniem,
nemôžem zabudnúť na mozgy prepité, nemôžu za to že ich obsahy sú prehnité,
lebo keď bol čas boli j*bnuté a lenivé, no už každý z nich vie že šťastie je premenlivé,

Ďalej....záhradné uhorky, stromky, pahorky, záhadne pohrobky, v parkoch ohorky
em-trojky, kriminálne úlovky, dĺži lovky, mesiac výhovorky, súrne spolky
nezvratné ponorky, stromové stonožky, octové ponožky,
aj urážky, polnočne roztržky, údery do držky, zlomí na útržky,

Ideš niekam, odvezú ťa autobusy, karosy, ikarusy i horiace solarisy,
električky aj trolejbusy, ak niekam musíš poslúžia aj pešibusy,
sú v tom aj plusy, keď už raz tu si, spretočí nám, tratia sa humusy,
nahradia ich tam pramožné luxusi, lexus na lexanoch sa biznisy.

Invázia babičiek v električke, smer centrálny trh na miletičke,
mladistvý pália na lavičke, notorik sa vála vo vlastnej tičke,
inokedy je aj krajší obraz po nás, tu vykompenzuje každý otras,
prajem vám spoznať ten kontrast, kam to bude spieť, záleží len od nás.

Najstaršia Bratislavská periféria, neprekvapí ma tu nečakaná peripetia,
je tak stará že jej prvo-obyvatelia, čakajú na rolu inventáru krematória,
kde ešte pred časom neviedla cesta, už prechádzam centrom hypermiesta,
miestami mesto ak z iného cesta, no kraľuje naša nezameniteľná siesta,
tunajší ľud pozná čo je fiesta, ne ta pod ?????? djeja Tiesta,
o pol noci sa tu do tmy vrieska, ľudom ktorým s toho nej*blo ja teraz tlieskam.....