...A už ho čakajú len ťažké časy, žiadne prachy, žiadne vlasy, tým pádom takmer žiadne baby. Volakedy im tlačil do hlavy kaleráby, s fellaz behal za ceckami, po večeroch nacecaný. No ostatní sa potom rozbehli za kariérami, vlastné domy, vlastné káry, ten svet je tak materiálny. On v prenajatej garzonke, z reprákov hrá len Marley. Púšťa skladby od Nirvany, opíja sa do nirvány, spomína na staré časy, žije spomienkami. Žalúdok v piči , živí sa čínskymi polievkami. Občas sa zastaví u starej mamy, keď bol malý s bratrancami sa tu, kurva, nalietali. Má to pred očami, dá si trochu zdravej stravy, pozdraví "Maj sa babi", chvíľu sa pohrá so psami, je podobný jak tie psy, tiež si líže rany, pije z fľašky, v hlave mu hrá dokola "si prijebaný".
A vlastne chcel od života viac, viac, viac. Nevyšlo to, teraz robí, čo sa dá, dá, dá.
Proste si tu nenašiel svoj plac, plac, plac, a tak mu ostali oči len pre plač, plač, plač.
V garzonke čaká na obed, čaká tam opäť, sesternica robí v jedálni, zas značí prepáč, že život Bohu alebo bohviečomu, za to kde je, občas pocíti depku, keď sedí tam, kde je. Zazvoní tri krát, a tak vie, že to zvoní Inga, i keď v práci sa jej nesie telo a nesie jedlo, bratrancovi s ktorým strávila detstvo, keď jej bratia a on u babky stvárali všetko. Vstúpi do malej miestnosti, on ju už čaká, ona je rada, lebo aspoň raz za deň uvidí chlapa. On je rád, lebo aspoň raz za deň má OK jedlo, ak tak môžeme ovšem nazvať školské jedlo. Prehodia pár viet o rodičoch, bratoch, o ťažkých časoch, o starých časoch a trápnych článkoch v Novom čase, čo bolo zase, a potom hajde preč, a ona vie, že on ju zajtra nájde tiež.
A vlastne chcel od života viac, viac, viac. Nevyšlo to, teraz robí, čo sa dá, dá, dá.
Proste si tu nenašiel svoj plac, plac, plac, a tak mu ostali oči len pre plač, plač, plač.
4x Stačí nám tá krátka blízkost člověka....