Bambino Nel Tempo - Eros Ramazzotti

Mentre guardo il mare, il mio pensiero va
alla latitudine di un’altra età,
quando ci credevo nelle favole,
sempre con la testa fra le nuvole,
sogni e desideri diventavano realtà
dentro il libro della fantasia.
Era la stagione della vita in cui non c’è malinconia.

Ora in questo tempo d’inquietudine,
sento che non ci si può più illudere.
Nonostante tutto, resta un po’ d’ingenuità,
dentro, la speranza ancora c’è,
come allora, voglio continuare sempre a chiedermi perché

e dipingo a modo mio il mondo intorno a me,
come un bambino nel tempo che non perde mai
la sua curiosità,
è l’istinto che mi fa volare via di qua.
Un bambino nel tempo non si arrende mai,
cerca la felicità,

Respirando l’aria di salsedine,
mi fa compagnia la solitudine.
Questo posto mi sembrava magico
nel ricordo di quand’ero piccolo.
Come allora, cerco una risposta che non c’è
e non so che differenza fa:
rimanere fermo ad aspettare oppure andare via di qua.

E dipingo a modo mio il mondo intorno a me.
Come un bambino nel tempo che non perde mai
la sua curiosità,
è l’istinto che mi fa cambiare la realtà.
Un bambino nel tempo non si arrende mai,
ma cerca la felicità
e per sempre invisibile e vera
questa parte di me resterà…

E dipingo a modo mio il mondo intorno a me,
un bambino nel tempo non si arrende mai,
ma cerca la felicità.

Dieťa v čase

Zatiaľ čo pozorujem more, moja myšlienka ide po krajine inej doby
keď som ešte veril na rozprávky,
vždy s hlavou v oblakoch.
Sny a priania sa stávali skutočnými vnútri vymyslené knihy.
Bolo to životné obdobie, kde nie je melanchólia.
Teraz v tete znepokojujúce čase cítim, že sa už nemôže klamať viac.
Napriek tomu všetko ostáva trochu nevinné,
vnútri je ešte nádej,
chcem sa stále pýtať sám seba prečo.
Namaľujem po svojom svet okolo mňa,
ako dieťa v čase, ktoré nikdy nestratí svoju zvedavosť.
Je to inštinkt, ktorý ma umožňuje ulétnout preč.
Dieťa v čase sa nikdy nevzdá,
hľadá šťastie.
Dýcham ten slaný vzduch, spoločnosť mi robí samota.
Toto miesto sa mi zdávalo magické keď som bol malý.
Ako teraz hľadám odpoveď, ktorá tu nie je a neviem či je rozdiel:
zostať nehybný a čakať alebo ísť preč.
A namaľujem po svojom svet okolo mňa,
ako dieťa v čase, ktoré nikdy nestratí svoju zvedavosť.
Je to inštinkt, ktorý mi umožňuje zmeniť realitu.
Dieťa v čase sa nikdy nevzdá,
ale hľadá šťastie.
Navždy zostane viditeľná a pravá táto časť mňa ...
Navždy zostane ...
A namaľujem po svojom svet okolo mňa,
Dieťa v čase sa nikdy nevzdá,
ale hľadá šťastie.
Dieťa v čase sa nikdy nevzdá,
ale hľadá šťastie.