Záblesky rán - Igor Belaj

1. Dňom sa prediera veľa duší,
čo sa deje v jednej z nich nik netuší,
tá bolesť ju snáď zahluší.

2. V oknách svietia zvedavé tváre,
ona kričí, tak počuje ju niekto snáď?
Záchrannú sieť nik nechce dať,
narodila si sa, tak plať.

Záblesky rán od sveta,
Záblesky rán od rodičov /dievča si nesie tažký kríž/ nezabudnuté.
Nechcela nič iné len mať skromné právo na svoj sen /mať skromné právo na svoj sen, /
tiež zamietnuté osudom.

R: S nenávisťou slepou slzy tečú na tvoju tvár
a sebaľútosť sa hrá,
vybíja si silu na tvoj žiaľ.

Rany sa nehoja, no veci má dávno zbalené / veci má dávno zbalené, /
jak neľútostné.
Päsť od otca na cestu smeruje k tvári nevinnej / smeruje k tvári nevinnej, /
bez vysvetliviek musí ísť.

R: S nenávisťou slepou slzy tečú na tvoju tvár
a sebaľútosť sa hrá,
vybíja si silu na tvoj žiaľ.
Na tvoj žiaľ.

Solo

Bridge: / Je niekto komu záleží /
Je niekto komu záleží
/ na obyčajnom práve žiť /
na obyčajnom práve žiť
/ a snívať svoje krehké sny /
a snívať svoje krehké sny
/ bez trýznenia? /
bez trýznenia?

Prestávam vnímať vlhkosť slz
a cítiť silu pästí, otvorených rán.
Nevnímam zmysel svojich snov
a nesplnených prianí,
som na svete sám?