Spelling my name in analogies
Pulling your eyelids down
Over my silence, over your blind eyes
Building myself an anomaly
Building with breaking hands
Shutting the noise out
Driving the nails in
I have no name
My name is silence
I have no pain
Who would save you now?
Pulling myself through the windowpane
Kissing the broken glass
Drawing the walls close
Stitching my mouth shut
Resting my head on the demagogue
Leaning on burning sound
Tearing my words up
Putting my work down
I have no name
My name is silence
I have no pain
Who would save you now?
I have no use for your bloodless compassion
Don't waste your indulgence on me
Nodding my head with the grinning ghost,
loving the lucid flow
Too many mercies
Too many stale hopes
Turn my face to avoid your eyes,
swearing to let it go
Too many failures
Too many favours
I have no name
My name is silence
I have no pain
Who would save you now?
|
|
Analogické hláskovanie môjho mena.
Tvoje viečka sa zaťahujú,
cez moje ticho, cez moje slepé oči,
vytváram seba ako anomáliu,
vytváram seba so zlomenými rukami.
Stíšenie hluku,
zaťatie klincov.
Nemám žiadne meno.
Moje meno je ticho.
Nemám žiadnu bolesť.
Kto by ťa teraz mohol zachrániť?
Vyťahujem sa z rámu,
bozkávajúc zlomené sklo,
kresliac blízko stien,
strkám môj jazyk za zuby.
Odpočívaj ty moja hlava na klamárovi,
opierajúc sa o tlejúci zvuk,
trhajúc moje slová,
zapisujúc moju prácu.
Nemám žiadne meno.
Moje meno je ticho.
Nemám žiadnu bolesť.
Kto by ťa teraz mohol zachrániť?
Nemám ako využiť váš chabý súcit.
Nemrhajte na mňa svoju zhovievavosť.
Prikyvujem s úsmevom na mojej duši,
milujúc jasný tok.
Až príliš veľa milosti.
Až príliš veľa prehnaných nádejí.
Otočte mi tvár, aby som sa vyhla vašim očiam,
prisahajúc, že to necháte ísť.
Až príliš veľa zlyhaní.
Až príliš veľa priazní.
Nemám žiadne meno.
Moje meno je ticho.
Nemám žiadnu bolesť.
Kto by ťa teraz mohol zachrániť?
|