Keď zametú - Marika Gombitová

Keď zametú,
blázon vietor sám parkom blúdi
a smetie hrá
baladu o jarmočnej púti.
Keď bezcenné lósy
sny cukrových vát
zbiera ktosi z čiernych blát.
Keď zametú,
ver, mám to tiež rád.

Keď zametú,
tiahne nocou preč cirkus slávny
a na doskách zostávame my,
dvaja klauni.
Keď vietor nás líči
smeje sa plač
a z diaľky sa blíži
koniec náš.
Keď zametú vždy sólo má plač.

Keď zametú,
bývam veľmi sám,
preto ver mi.
Keď zametú,
kráča so mnou môj dvojník čierny.
Keď zametú a spustí sa dážď.
Keď ruky chladné láska máš.
Keď zametú tak za mnou plač.

Zostanú hviezdy a klauni,
trocha smutní nad vodou.
ušiel im cirkus snov slávny
a tak smútia nad vodou.
Keď vietor nás líči,
smeje sa plač
a z diaľky sa blíži
koniec náš.
Keď zametú, vždy sólo má plač

Keď bezcenné lósy
sny cukrových vát
zbiera ktosi z čiernych blát.
Keď zametú,
ver, mám to tiež rád.
Ver, mám to tiež rád.
Mám to tiež rád.