Baby - Miro Šmajda

Keď na zem spadne rám,
a obraz nie je tam,
kde býval.
Keď sviečka zhasína,
ja len vzduch objímam.

Aj keď náš plameň spí,
počas všedných dní,
divadlo nekončí svoju púť.
Srdce sa prebudí
a hraje pre ľudí,
a nedá láske vydýchnuť...

Baby.
Ja ťa stále málo mám,
len sa radšej nepriznám,
že mi chýbaš v dejstvách.
Tak ťa stále málo mám,
že vety pre dvoch čítam sám
a potom z lásky vzniká
sled bezmocných drám.

Keď sa s tebou prebudím,
a bozky vysúdim z tvojich pier...
Skôr než utečieš,
a lásku vezmeš tiež.

Aj keď náš plameň spí,
počas všedných dní,
divadlo nekončí svoju púť.
Srdce sa prebudí,
a hraje pre ľudí,
a nedá láske vydýchnuť ...

Baby.
Ja ťa stále málo mám,
len sa radšej nepriznám,
že mi chýbaš v dejstvách...
Tak ťa stále málo mám,
že vety pre dvoch čítam sám
a potom z lásky vzniká...

Ja ťa stále málo mám,
len sa radšej nepriznám...

Baby.
Ja ťa stále málo mám,
len sa radšej nepriznám,
že mi chýbaš v dejstvách.
Tak ťa stále málo mám,
že vety pre dvoch čítam sám
a potom z lásky vzniká
sled bezmocných drám...