Baby - Miro Šmajda

Keď na zem spadne rám
a obraz nie je tam, kde býval.
Keď sviečka zhasína,
ja len vzduch objímám.

Aj keď náš plameň spí, počas všedních dní,
divadlo nekončí svoju púť.
Srdce sa prebudí a hraje pre l'udí
a nedá láske vydýchnuť.

Baby, ja ťa stále málo mám,
len sa radšej nepriznám,
že mi chýbaš v dejstvách.

Tak ťa stále málo mám,
že vety pre dvoch čítam sám,
a potom z lásky vzniká...
sled bezmocných drám...

Keď sa s tebou prebudím
a bozky vysúdim z tvojich pier.
Skôr než utečieš
a lásku vezmeš tiež.

Aj keď náš plameň spí, počas všedných dní,
divadlo nekončí svoju púť.
Srdce sa prebudí a hraje pre l'udí
a nedá láske vydýchnuť.

Baby, ja ťa stále málo mám.
Len sa radšej nepriznám,
že mi chýbaš v dejstvách.

Tak ťa stále málo mám,
že vety pre dvoch čítam sám,
a potom z lásky vzniká...

Ja ťa stále málo mám,
len sa radšej nepriznám...

Baby, ja ťa stále málo mám.
Len sa radšej nepriznám,
že mi chýbaš v dejstvách.

Tak ťa stále málo mám,
že vety pre dvoch čítam sám,
a potom z lásky vzniká...
sled bezmocných drám...