Pozerám na prázdnu izbu v tvojom dome, boli ma keď viem, že nebude tam nič nove. Všetky tie tvoje veci tu zostaly ležať, bez teba ako by tam čas prestal bežať.
My stale čakáme, sme v tom, že ku nám prídeš citíme ťa medzi nami, nigdy neodídeš. Že užma nigdy nepohladíš tomu nechcem veriť, mám v sebe smútok s ktorým musím denne súperiť.
TERAZ KEĎ SI PREČ, STRAŠNE NÁS TO MRZÍ, BOLY KRÁSNE CHVÍLE, TERAZ TEČU SLZY. ALE V NAŠICH SRDCIACH, SME STÁLE SPOLU TO, ŽE PRIŠLA CHOROBA MALA SI JEN SMOLU. NIE!! S RAKOVINOU BOJOVALA SI, NESLA SI SVOJ KRIŽ TERAZ V TICHU MODLIME SA NECHŤ UŽ NETRPÍŠ.
Pozerám na prázdnu izbu v tvojom dome, boli ma keď viem, že už nebu tam nič nove.Všetky tie tvoje veci tu zostaly ležať, bez teba ako by tam čas prestal bežať.
My stale čakáme, sme v tom, že ku nám prídeš citíme ťa medzi nami, nigdy neodídeš. Že užma nigdy nepohladíš tomu nechcem veriť, mám v sebe smútok s ktorým musím denne súperiť.
My vieme čo si prežila a že si mala ťažký život, o nás všetkých si sa starala tak úctivo. Každú bolesť si prijala s pokorou, my sme sa snažili byť ti trochu oporou.