Je to obycajne a cudne zaroven,
zaroven, zaroven.
A clovek si povie, vlastne nic nove,
nic nove, nic nove...
Kde je cesta vsetkych zivych skoncena,
kde uz nema zmysel ani otcenas,
tam je mesto kde sa kazdy pomesti,
do dlazby na nekonecnom namesti.
Je to jednoduche a tazke zaroven,
zaroven, zaroven.
A clovek pochopi, vlastne nic nove,
nic nove, nic nove...
Kde je cesta vsetkych zivych skoncena,
kde uz nema zmysel ani otcenas,
tam je mesto kde sa kazdy pomesti,
do dlazby na nekonecnom namesti.
Kde je cesta vsetkych zivych skoncena,
kde uz nema zmysel ani otcenas,
tam je mesto kde sa kazdy pomesti,
do dlazby na nekonecnom namesti.
Kde je cesta vsetkych zivych skoncena,
kde uz nema zmysel ani otcenas,
tam je mesto kde sa kazdy pomesti,
do dlazby na nekonecnom namesti.
|
|
je to obyčejné a divné zároveň,
zároveň, zároveň.
A člověk si řekne, vlastně nic nového,
nic nového, nic nového ...
Kde je cesta všech živých skončená,
kde už nemá smysl ani Otčenáš,
tam je město kde se každý pomestí,
do dlažby na nekonečném náměstí.
Je to jednoduché aťažké zároveň,
zároveň, zároveň.
A člověk pochopí, vlastně nic nového,
nic nového, nic nového ...
|