Digitálna doba - Regiment

1. Sloha

Doba ma tlačí, je byť in pripojený.
Mať tie svoje profity, no často som tým opojený.
Som v inom svete, mám neprítomný pohľad,
ak ma niekto vyruší tak spúšťam poplach.

Nemám chvíľu kľud, z toho bolí ma hlava,
cítim tlak, ktorý dušu aj telo opantáva.
Novodobý fet - chat, internet, pornosvet, lestispet,
túžim sa vrátiť späť.

Som nervózny, chorý z toku informácií,
tú nervozitu, agresiu odnesú si najbližší.
Čas rýchlo plynie a ja strácam rodinu,
priateľov, no ďalej žijem digi rutinu.

Na ulici stretávam ľudí, čo správajú sa chladno,
ich pohľady, v očiach badať prázdno.
Produkty múdrych hláv nahradili lacno,
priateľský rozhovor, čosi v nás krachlo.

Namotané deti ničia svoju budúcnosť,
naberajú kilá strácajú cudnosť i súdnosť.
Moderné je osvedčovať keď nevidím tvár,
digitálny svet jasne zabil si vzťah človeka k človeku.

Náš svet sa zmenšil na štyri hrany v monitore,
tvár máme ožiarenú ako v reflektore.
MP3, ..., wow, DiViX, megabajty a bajty,
facebook, icq, skype určite poznáš aj ty.
Chýba mi tu vôňa, dotyk skutočného človeka,
viac je pohľad do očí, to je múdrosť praveká
(známa pravda odveká).

Refrén

Nech mi nikto nerozpráva ževraj som sprostý.
Mám otvorené oči, ten fakt je prostý -
dobrovoľní väzni vo virtuálnom svete.
Celé je to smiešne, tak poďme, to riešme.

Furt je nám málo, chceme viac-viac-viac,
nevieme byť slobodní - toto je narážka, že
náš čas venujeme fikcií, nie ľudom.

Sme iba mátohy, čo sa nesú prúdom.

2. Sloha

Žijeme na modrej planéte, čo sa točí,
práve tak sa cítim ako v nekonečnom kolotoči,
občas nestíham už ani otvárať vlastné oči.
Ľudstvo na svoju budúcnosť z výšky močí,
každú chvíľu priamo do priepasti skočí,
blbosti nám do hlavy systém tlačí
pekne si to vyžereme, nech sa ti páči.

Vitaj v 21. storočí,
dúfam, že na lepšie sa to otočí.

Tik-Tak, Tik-Tak - čas beží, rýchlo brácho,
vývoj ide dopredu, neúspešné dávno krachlo.
Vitaj v digitálne dobe,
kde výdobytky techniky sú v móde,
ilúzie sú na mŕtvom bode,
a ľudské duše končia v hrobe.

Táto doba tlačí nás prudko-rýchlo vpred,
reklamy nás všade otravujú ako jed.
Skazený je celý tento svet,
a týmto žiaľ nemyslím len alkohol, cigy a fet.

Ľudstvo pomaly už ničí samé seba,
je mi ľúto, ale inak sa to povedať nedá.

Ľudia sú často prázdy, hľadajú odpovede,
stále je veľa vecí neznámych aj vede.
Každý jeden človek sa slobodne rozhoduje
či je súčasť systému, ktorý masy degraduje.


Dobrovoľní väzni vo virtuálnom svete....

Náš čas venujeme fikcií, nie ľuďom....

Tak poďme, to riešme...

Refrén

Nech mi nikto nerozpráva ževraj som sprostý.
Mám otvorené oči, ten fakt je prostý -
dobrovoľní väzni vo virtuálnom svete.
Celé je to smiešne, tak poďme, to riešme.

Furt je nám málo, chceme viac-viac-viac,
nevieme byť slobodní - toto je narážka, že
náš čas venujeme fikcií, nie ľudom.

Sme iba mátohy, čo sa nesú prúdom.

- Haló
- Čau Adam, prosím ťa, nešiel by si dneska von?
- Vieš čo, mám ešte nejaké povinnosti ešte teraz,
neodkladné, neviem, čo si potreboval?
- Lebo mám troška problémy a tak, vieš, potreboval
by som sa stretnúť s tebou
- Čo si hovoril ? Ešte raz prosím ťa
- No, že mám troška problémy teraz a tak, by som sa
potreboval s tebou stretnúť
- Aha, jáj, však a nemôžeš mi večer napísať na facebook
alebo tak? Vieš, však, dohodneme sa.
- Jáj, no tak vieš čo, tak potom nechaj tak, v pohode, tak
sa maj, čau
- Maťo, haló?