Polnočná opera 2 - Tibi Gamba

Ubehol už piaty rok a on hľadí na náhrobný ten kameň
kvôli ktorému nespí a neni schopný.
Prináša ruže stále červené jak v krvi stále hľadí
na fotku na kameni a to ho drví.
Piaty rok nevie spať. Stále noci bezsenné.
Vidí jej tvár, unesú duše unesené.
Vidí plač, vidí slzy, vidí biely tunel, dvierka.
Vidí tvár, vidí ju, jemne hľadí ju na pierka.
V tom strhne sa zo sna, je búrka, sa blýska.
Nehoda, potí sa, vankúš si stíska.
Ona umiera mu v náručí, hľadí mu do očí.
Posledný krát vydýchne a tvárou mu otočí.
Pevne ju objíma, pevne ju stíska.
Jej duša ju hladká a cíti ju zblízka.
Hľa dáva krídla, on cíti ten vnem.
Zrazu otvorí oči, budí sa, zas ten sen?

Refrén:
Keď anjeli vzlietli a opäť sú spolu,
keď otváraš srdce čas nehrá tam rolu.
Keď otvoríš nebo, cítiš dotyky tiel
a vrátiš sa k nej...ten sen si vždy chcel.

Nevie to vydržať psychika na dne.
Podliate oči a hlava mu padne.
Sedí na múriku dookola strecha.
Cíti sa bezvládne, nedá sa zviechať.
Už hľadí na hviezdy, zúfalstvo v nich.
Nádych, výdych. Počuť ten dych.
V hlave sa lúči v hlave a čas je spomalený.
Posledný pohľad na múr ovalený.
On padá na zem, posledný krát dýcha.
Ulica je rušná a hukot neutícha.
V tom všimne si predavač na ulici muža.
On, posledný pohľad je červená ruža.
Tá červená ruža, tá prekrásna kvetina.
Snaží sa ho zachrániť, no jeho telo nevníma.
Bezvládne leží a opúšťa zem.
Anjel mu podáva, vstávať, opäť...je to sen?

Refrén:
Keď anjeli vzlietli a opäť sú spolu,
keď otváraš srdce čas nehrá tam rolu.
Keď otvoríš nebo, cítiš dotyky tiel
a vrátiš sa k nej...ten sen si vždy chcel.

Vidí veľkú bránu na okolo biely závoj.
Nevie kde sa nachádza je cítiť veľký náboj.
Tak pomaly kráča dnu, úplne bosý.
Zahalená tvár príde...pýta sa....kto si?
On podíde bližšie ale rzaryto mlčí,
hľadí stále do očí a má pohľad vlčí.
Odkrýva rúško a spoznáva tvár,
je to jeho milovaná opäť budú spolu pár.
Keď už ako anjeli no stále milujú sa.
Konečne sú spolu a k pokoju schyľujú sa.
Tak nežne ju objíma, vášnivo bozkáva.
Tak si mi chýbala, plače, ho to dostáva.
Koniec príbehu menom Polnočná opera.
Viem, že je to ťažké, keď mladý človek zomiera.
Preto ber život taký, aký je, čo prináša.
Či už bere vo veľkom alebo ti aj vynáša.


Refrén:
Keď anjeli vzlietli a opäť sú spolu,
keď otváraš srdce čas nehrá tam rolu.
Keď otvoríš nebo, cítiš dotyky tiel
a vrátiš sa k nej...ten sen si vždy chcel.