Coffin Fodder - Cradle Of Filth

The time has come
To rise again
Freedom lift thy sewered hem
Free from beasts and skewered men

My dreams unroll
Ten thousand fold
Their world will never take me
They will never desecrate my soul

The stars I have grasped
Are so far lonely constellations
And wishing on those stars
My spirit bars annihilation

From earthen miseries
Hosts of most fell forms of greed
Ghosts of pearly gate remissions

Forever haunting me
Slit the witch and watch him bleed
As with any inquisition

Lying from the start
The preachers piled their craft
Scoffing elder glories
And dying, I depart
To make their sunken hearts
A coffin for their stories

The time is past
The falter when
Freedom slips my sombre pen
And the gates to wolves break open then

My feelings may
Seem constant prey
But claws no more will rake me
Those whores have fled to darker days

Above and beyond
I have wronged in my position
But now the winds are strong
To soar from Babel's vision

Of cutthroat jealousies
Dock to dock these mongrels breed
Dogs of fogged derision

Pacing, soon to be
Back to pack mentality
When my killing moon is risen

Trying from the start
These creatures of the dark
Were quaffing morning glories
And dying, I depart
To make their drunken hearts
A coffin for their stories

Innovation in ovation
Imagination stirs

Somewhere the dusk is lining
Red the shore of a roaring sea
And though loved there is someone pining
For the waves of blood to run and rescue me:

The time has come
To rise again
Freedom lift thy sewered hem
Free from beasts and skewered men

My dreams unroll
Ten thousand fold
Their world will never take me
They will never desecrate my soul

Their world will never break me
They will never desecrate my soul

Nadišiel čas, ja to viem
Znovu sa zrodiť
Sloboda dvíha tvoj vyšívaný lem
Oslobodený od beštií a tiel nabodnutých na koly

Moje sny sa začínaju odvíjať
Poskladané na desaťtisíc krát
Nikdy sa ma nezmocnia ich svety
Nikdy sa im nepodarí moju dušu znesvätiť

Hviezdy ktoré som ovládal
Sú tak vzdialené súhvezdia osamelé
A teraz ich musím požiadať
Aby vyžiarili odvahu mojej duši oslabenej

Od pozemských trápení
Zástupy najupadlejších foriem lakomstva
Duchmi perlovej brány sú zbavení

Navždy a stále ma prenasledujú
Rozpárajú čarodeja a hľadia ako krváca
A to bez akéhokoľvek súdu

Hneď od začiatku každý z nich klame
Kazatelia nahromadili svoje umenie
Hádžu posmešky zašlej sláve

A lúčim sa, začína umieranie
Aby som ich skleslým srdciam
Urobil rakvu pre ich príbehy obohrané

Čas vypršal
Začínam váhať
Keď z môjho pochmúrneho pera sloboda uniká
A rozbíja brány aby sa tu vlci mohli slobodne prehánať

Moje city môžu vyzerať
Ako neustála obeta
Nikdy viac ma už nepoškriabu pazúrmi
Tie štetky zmizli do najtemnejších dní

Hore a v diali
Nevedel som kde práve som
Ale teraz je vietor dostatočne silný
Aby ma z Babylonskej veže odniesol

Zo zabijáckej nedôvery
Sekať a ťať toto bastardie plemeno
Psi výsmechu zahmleného

Kráčajúc, čoskoro sa budem
Správať tak ako sa mi hodí
Keď sa môj zabijácky mesiac zrodí

Hneď od začiatku sa pokúšali
Tieto príšery z temnôt
Rannú slávu plnými dúškami sali

A lúčim sa, začína umieranie
Aby som ich prepitým srdciam
Urobil rakvu pre ich príbehy obohrané

Vynovené ovácie
Prebúdzanie fantázie

Niekde sa súmrak rozprestiera
Pobrežie burácajúceho mora sčervenieva
A hoci je niekto milovaný, chradne a na život už nemá síl
Vlnami krvi musíš bežať a pokús sa ma zachrániť

Nadišiel čas, ja to viem
Znovu sa zrodiť
Sloboda dvíha tvoj vyšívaný lem
Oslobodený od beštií a tiel nabodnutých na koly

Moje sny sa začínaju odvíjať
Poskladané na desaťtisíc krát
Nikdy sa ma nezmocnia ich svety
Nikdy sa im nepodarí moju dušu znesvätiť

Nikdy ma nezlomia ich svety
Nikdy sa im nepodarí moju dušu znesvätiť