Es war einmal ein König an Land und Dingen reich
Der saß auf seinem Throne finster und bleich
Was er sinnt ist Schrecken, was er blickt ist Wut
Was er spricht ist Geißel, was er schreibt ist Blut
Einst zog zu diesem Schlosse ein edles Sängerpaar
Einer hat schwarze Locken, der andre ist grau von Haar
Der Graue sprach zum Jungen: "Sei bereit mein Sohn,
Spiel die besten Lieder, stimm an den vollsten Ton!"
:Es regnet, es regnet Blut
Es regnet den Spielmannsfluch:
Es spielen die beiden Sänger im hohen Säulensaal
Auf dem Throne sitzt das Königspaar
Der König so prächtig wie blutiger Nordenschein
Die Königin so süß wie der Sonnenschein
Sie singen von Lenz, Liebe, Heiligkeit
Sie zerfloss in Wehmut, Lust war auch dabei
Ihr habt mein Volk geblendet, verlangt ihr nun mein Weib?
Der König schreit wütend, er bebt am ganzen Leib
:Es regnet, es regnet Blut
Es regnet den Spielmannsfluch:
Des Königs Schwert blitzend des Jünglings Brust durchdringt
Statt der goldnen Lieder nun ein Blutstrahl springt
Der Jüngling hat verröchelt in seines Meisters Arm
Dann schreit der Alte schaurig, der Marmorsaal zerspringt
Du verfluchter Mörder, du Fluch des Spielmann Tun
Umsonst sei all dein Ringen, mit Blut befleckt dein Tun
Des Königs Namen meldet kein Lied, kein Heldenbuch
Versunken und vergessen - das ist des Spielmanns Fluch
:Es regnet, es regnet Blut
Es regnet den Spielmannsfluch:
|
|
Trubadúrova kliatba
Bol raz jeden kráľ, mal zem a veľa vecí
Sedel na svojom tróne bledý a zamračený
Načo myslí je des, v očiach má hnev
čo povie je bič, čo povie je krv
Raz prišla k nemu ušľachtilá dvojica spevákov
Jeden má čierne kadere, druhý je sivých vlasov
Šedý hovorí k mladíkovi: "Buď pripravený odísť!
Hraj najlepšie piesne, spievaj najplnší tón!"
:Prší, prší krv
Prší, to trubadúrova kliatba:
Tak hrali obaja pevci vo vysokom stĺpovom sále
Na tróne sedel kráľovský pár
Kráľ nádherný jak krvavý severský svit
Kráľovná pôvabná jak Slnka svit
Spievali o jari, láske, svätých
Rozplívali sa v žiali a i túžba tam bola
Oslepili ste môj ľud, požadujete teraz i moju ženu?
Rozkričal sa nahnevane kráľ trasúc sa na celom tele
:Prší, prší krv
Prší, to trubadúrova kliatba:
Kráľov meč blýskavý mladíkovou hruďou preniká
Miesto zlatej piesne teraz prúd krvi vytryskne
Mladíkova tvár sa skrivila v ruke svojho pána
Starý potom vykrikol hrozne, mramorový sál popraskal
Ty prekliaty vrah, ty kliatbou trubadúra trp
Márna bude všetka tvoja snaha, krvou poškvrniť svoje činy
Kráľovo meno nezaznie v žiadnej piesni, v žiadnej hrdinskej knihe
Prepadnutý v zabudnutie - to je kliatba trubadúra
:Prší, prší krv
Prší, to trubadúrova kliatba:
|